Vysoká škola ekonomická v Prahe
Fakulta medzinárodných vz?ahov

Recenzná esej
Khaled Hosseini – Lovec drakov

Veronika Surová

2009/2010

Obsah
Obsah 2
Úvod 3
I. Obsah knihy 4
II. Khaled Hosseini 6
III. Inšpirácia a symbolika v knihe 6
IV. O Afganistane a jeho obyvate?och 7
Záver 9

Úvod

Ke? som uvidela túto knižku v knihkupetstve prvý krát, tak ma nezaujala hne?.Musela som okolo nej viac krát prejs? a ke? tam stále ležala a ?akala na m?a, na kôpke najnovších a najpredávanejších bestsellerov v ?asti skuto?né príbehy, rozhodla som sa ju vzia? do rúk. Titul  » Lovec drakov » a na obrázku dvaja malý chlapci, ?lovek by si povedal  » nejaké sci-fi pre deti ». Ale ke? ju otvoríte všetko sa zmení a kniha vás pohltí do svojho príbehu. Príbehu o Afganistane,o?arujúcej a divokej krajine, o jej obyvate?och, histórii a zvláštnostiach tejto krutej a nepodmanite?nej zeme. Kniha nám chce priblíži? krutý a zárove? krásny život v Afganistane z perspektívy malého chlapca a jeho najlepšieho priate?a. Je to krásny príbeh o detstve, priate?stve, ale aj zrade, ktorý nám zárove? ponúka ve?mi precízny a špecifický poh?ad na afganské spolo?enstvo a zárove? necháva ?itate?anahliadnu? do mnohonárodnostného zloženia obyvate?stva a ich vzájomného súžitia.
Túto knihu som si vybrala pretože sa zaoberá aj problematikou mnohých etník v jednom ve?kom štáte. Je tu badate?né rozdelenie spolo?nosti na základe náboženstva na vyznáva?ov ortodoxného sunitského islamu, takzvaných sunnitov a umiernených šiitov. ?alšou závažnou témou tejto knižky je problematika ute?encov a ichzaradenie do vyspelej spolo?nosti. Po?as sovietskej okupácie a obdobia teroru Talibanu utieklo do okolitých štátov a hlavne do Pakistanu cez 6 miliónov ?udí. Niektorý emigrovali do Severnej Ameriky, Európy, alebo Austrálie, no mnohý ostali v Pakistane v ute?eneckých táboroch pod doh?adom UNHCR, alebo v Iráne a ?akajú kým sa situácia v krajine neustáli.

I. Obsah knihy

Autor za?ína svoju knihuslovami: « Stal som sa ?ím som dnes vo veku dvanás? rokov, v jeden zamra?ený zimný de? roku 1975. Presne si pamätám ako sa kr?ím za opadajúcim múrom, a pozerám do aleje blízko zamrznutého potoka. To bolo dávno, ale zistil som, že nie je pravda, ?o hovoria o minulosti, že ju môžeš pochova?. Lebo minulos? si nájde cestu von. Ke? sa obzerám spä?, uvedomujem si, že som do tej aleje pozeral celýchdvadsa?pä? rokov. » Tento úryvok nám vykres?uje démonov s ktorými musel hlavný hrdina príbehu zápasi? celý život a s ktorými sa nikdy úplne nevyrovnal.
Hlavným hrdinom príbehu je Amír a jeho najlepší kamarát Hasan. Obaja chlapci vyrastali v tom istom dome, ale predsa medzi nimi boli ve?ké rozdiely. Amír bol synom vysokopostaveného afganského obchodníka. Jeho otca, « bábu », si v Kábule každý ve?mivážil (prispieval rodinám, ktoré nemali dostatok prostriedkov a tiež financoval výstavbu sirotinca) a cenil si jeho dobrých vlastností pravého Afganca. Nikto sa mu neodvážil protire?i?, aj ke? mal svojrázne názory, ktoré dával všetkým ostro najavo. To bol tiež jeden s hlavných dôvodov pre?o musel po vpáde sovietskych vojsk rýchlo opusti? krajinu a s týmto odchodom, so svojej rodnej zeme, sa nikdynezmieril. Amír so svojim bábom bývali v štvrti kábulských bohá?ov vo ve?kej vile a patrili k Paštunom, ?iže sunitom. Naopak Hasan bol synom Alího, slúžiaceho v dome Amírovho otca. Alí a jeho syn Hasan boli negramotný a patrili k Házarom šiitského vyznania, ktorý boli po stáro?ia utlá?aný prevažne Paštunským obyvate?stvom, ktorý vyznávali naopak sunitský islám. Pre tieto dôvody sa im okolie ?astovysmievalo a dávalo im rôzne prezývky, ako « myšožrúti », alebo « ploskonosý ?ažný osly ». Amír vyrastal po boku o rok mladšieho Hasana a stali sa z nich nerozlu?ný kamaráti, skoro ako bratia, ?o sa nestretlo s úplným pochopením ostatných detí, hlavne staršieho Ásefa a jeho dvoch posluhova?ov, ktorý sa cítili by? pravými Paštunmi a tak obom chlapcom znepríjem?ovali život a tvrdili že Hazarovia sú len…